Keď počujeme výraz „lesné zviera“, pravdepodobne sa nám ako prvé vybavia väčšie druhy lesnej fauny, ako sú srnca, jeleň, líška, jazvec alebo možno ešte kuny či veveričky, ale existuje ich oveľa viac.
Niekoľko poznámok o lesných zvieratách
Zvieratá sú dôležitou súčasťou lesného biotopu. Práve im sa teraz budeme venovať.
Keď počujeme výraz „lesné zviera“, pravdepodobne sa nám ako prvé vybavia väčšie exempláre lesnej fauny, ako sú srnce, jelene, líšky, jazvece alebo možno ešte kuny či veveričky.
Pozorovanie týchto zvierat si vyžaduje veľa trpezlivosti a času. Sedieť v tichosti si vyžaduje veľkú disciplínu, a preto to nie je nevyhnutne vhodné pre deti. A ak dlhé čakanie nebude odmenené objavením sa zvieraťa, sklamanie môže byť veľké.
K tomu sa pridáva fakt, že kvôli našej prítomnosti v lese sa zvieratá už dávno vytratili a pravdepodobne sa do našej blízkosti opäť odvážia až medzi súmrakom a úsvitom.
Napriek tomu sa skupina samozrejme môže niekde ticho posadiť a chvíľu počkať, kým sa nejaké zviera ukáže.
Kto chce so svojou skupinou pozorovať divoké zvieratá, mal by sa na mieste táborenia informovať u lesníka alebo poľovníka, kde sa nachádzajú vhodné miesta a kedy je najvhodnejší čas na pozorovanie zveri.
Prítomnosť zvierat môžeme zistiť aj podľa ich stôp. Stopy po žraní, výkaly a stopy po krokoch nám prezradia, ktoré zviera tu bolo a ako žije.
Hľadanie stôp zvierat
Stopy po žraní, výkaloch a krokoch nám poskytujú informácie o tom, ktoré zviera tu bolo a ako sa tu správalo. Aj úkryty zvierat sú druhom stôp, ktoré nám môžu veľa prezradiť o živote rôznych druhov zvierat.
V okolí hľadáme takéto stopy, pričom nás zaujímajú aj stopy malých zvierat (napr. pôdnych živočíchov).
Stopy, ktoré je možné odniesť, odnesieme späť na východiskový bod.
Aj predmety, ktoré možno spájať so zvieratami, napr. listy alebo konáre so stopami po okusovaní, si odnášame a rozložíme ich na bielom plátne.
Spoločne interpretujeme rôzne stopy a snažíme sa zistiť, od ktorého zvieraťa pochádzajú a čo zviera pravdepodobne robilo, aby vznikla táto alebo tá stopa.
Ak sa vedúci/vedúca chce v súvislosti so stopami zvierat trochu pripraviť, vhodná je kniha „Stopy zvierat. Rozpoznávanie zvierat podľa stôp, stop po okusovaní, nor a hniezd“, P. Bang, P. Dahlström, vydavateľstvo BLV Verlagsgesellschaft.
Pozorovanie zvierat
Veľké lesné zvieratá, ako sú srnce, líšky, jazvece, kuny atď., je ťažké pozorovať.
Existujú však lesné zvieratá, ktoré síce nedosahujú veľkosť vyššie spomenutých druhov, ale sú oveľa ľahšie spozorovateľné. A pre les majú obrovský význam. Bez nich by totiž v prírodných kolobehov v najkratšom čase nastal chaos. Máme tu na mysli pôdne živočíchy.
Na ich spozorovanie je potrebná určitá prax. Pomôžeme si pri tom „ekologickou kamerou“.
Na výrobu „ekologickej kamery“ stačí zrolovať list papiera formátu A5 a priložiť si ho k jednému oku. Druhé oko privrieme. S touto „kamerou“ môžeme teraz cielene prehľadávať lesnú pôdu a pozorovať pohyb a správanie malých lesných obyvateľov. Bude to trvať určitú „dobu na zvyknutie“, kým vôbec začnete vnímať pôdne živočíchy. Po chvíli si však rýchlo všimnete, aký rozmanitý je život na lesnej pôde.
Rozdelíme sa do dvojčlenných skupín. Každá skupina prinesie päť zvieratiek a umiestni ich po jednom do malých pohárikov (najlepšie je zvieratká do pohárikov preniesť pomocou listu). Pre každé zvieratko vymyslíme fantazijné meno, ktoré súvisí s jeho zvláštnosťou, vzhľadom alebo spôsobom pohybu. V rámci malej výstavy dvojice predstavia celej skupine svoje zvieratká spolu s menami.
Lesné živočíchy žijúce na pôde sa podstatne podieľajú na rozklade organického materiálu v lese. Aby sme si uvedomili rozkladnú činnosť týchto organizmov, zbierame v dvojiciach lesný materiál, ktorý sa nachádza v rôznych štádiách rozkladu.
Nájdené vzorky zoradíme do radu od „ešte čerstvých“ po „takmer úplne rozložené“. Dvojice si potom navzájom ukážu svoje rady rozkladu a vysvetlia ich.
Pozor
Poháriky s dočasne zachytenými živočíchmi nevystavujte priamemu slnečnému žiareniu. Ak je to možné, do všetkých pohárikov vložte navyše vlhký list. Keď sme živočíchy dostatočne pozorovali, vrátime ich späť do voľnej prírody na mieste nálezu.
Pantomíma zvierat
(Podrobnosti nájdete v súbore PDF)
Zdroje:
Obsah: KlemensNiederberger v spolupráci s CH WALDWOCHEN v Švajčiarskych detských a mládežníckych zväzoch, 1990?
Pod záštitou:
• federálny radca Flavio Cotti, EDI
• Konferencia riaditeľov lesného hospodárstva (FDK)
• Konferencia riaditeľov školstva (EDK)
Organizátori:
• Švajčiarske centrum pre environmentálnu výchovu (SZU)
• Svetový fond na ochranu prírody (WWF)
• Švajčiarska federácia na ochranu prírody (SBN)
• Federálny úrad pre životné prostredie, lesy a krajinu (BUWAL)
• Švajčiarsky federálny výskumný ústav pre lesy, sneh a krajinu (WSL)
• Centrálny úrad pre lesné hospodárstvo (FZ)
• Švajčiarsky zväz lesníkov (VSF/ASF)
• Švajčiarska pracovná skupina mládežníckych združení (SAJV)
• Strešná organizácia učiteľov a učiteliek Švajčiarska (LCH)
• Fórum švajčiarskych rodičovských organizácií (FSEO)
autorské práva: CHWaldwochen, Zofingen
Fotografie: KlemensNiederberger, Peter Frey, Philippe Pomont a ďalší
